Kolegovia,
určite Delový kríž 1813/1814 je niečo, čo by mal mať už aj začínajúci zberateľ vo svojej zbierke. Stále sa dajú nájsť pekné kusy, s dobre zachovaným zeleným lakom. Stuhy sú vždy novšie, na "prúpovídky" o pôvodných stuhách, ktoré by dnes mali takmer 200 rokov veľmi veriť netreba. Kríže sa uchovávali v rodinách a staré stuhy sa postupne nahrádzali novými. Samozrejme existujú aj vzácne privátne varianty so zlatými lemovaním, špeciálnymi úpravami laku smaltovaním, kusy s menom majiteľa na ramenách a podobne. Myslím, resp. som presvedčený, že na ďalšie číslo nášho obľúbeného štvrťročníka SIGNUM sa môžeme už teraz všetci tešiť.
K Napoleonovi. V prvom rade považujem toto fórum za čisto faleristické a malo by sa primárne venovať tejto pomocnej vede historickej. Keď už však diskutujeme nejaké historické fakty, tak by to malo byť vecné a historicky správne, romantické „bludy“ by sme si mohli odpustiť.
- Napoleon bol vysoký 1.69-1.70m. Išlo o veľmi dobrý priemer až nadpriemer, priemerný Európan 18. storočia mal cca o 10 cm menej. Jeho hlavný protivník, vojvoda z Wellingtonu, mal cca 1.65 m. Bol teda nižší ako cisár. Napoleon však trpel skoliózou (choroba chrbtice) a bol často zobrazovaný (ilustrovaný) v prítomnosti svojej Gardy, resp. na jej čele. To boli muži s výškou 185 cm a viac. Dejiny píšu víťazi, Napoleonova "krpatosť" nie je nič iné len britská propaganda.
- bitka pri Lipsku. Dole v prílohe sa nachádza náčrt bojiska. K číslam - bitka sa začala 18. októbra pri pomere 225.000 vojakov Grande Armeé (vrátane spojencov) proti 385.000 vojakom Spojeneckej armády. Dôležitý je aj počet diel, hlavnej sily na bojiskách 18. a 19. storočia: 700 francúzskych proti 1500 spojeneckých. Už pri týchto číslach je jasné, že Napoleon ťahal za výrazne kratší koniec, ale problém však nastáva neskôr. Do boja prichádzajú Švédi a ďalšie ruské vojská a od Napoleona utekajú Sasi a pomer síl sa mení. Napoleon má 155.000 a Spojenci 430.000 vojakov. Myslím, že je to jasné. Tu sa pristavme pri tých Švédoch a Sasoch. Švédske vojská vedie kráľ Karol XIV Johann, inak známy aj ako Jean Henri Bernadotte, jeden z francúzskych maršálov, syn bezvýznamného prokurátora z maličkého juhofrancúzskeho mesta Pau a vnuk mäsiara. Bez Napoleona nikto, nuž ale videl čo sa deje, tak aby nepadol so svojím starým "chlebodarcom", tak obrátil kabát. Sasko na tom bolo podobne. Princ-Elector Frederik August III prisahal "svojmu" cisárovi vernosť a po rozpustení Rímskej ríše ľudu nemeckého povýšil na kráľa. No a keď bolo zle, tak len otočil.
- česká šľachta v pravom zmysle slova existovala len do roka 1618 -1620, po Bielej hore čo neutieklo, to skončilo na popravisku alebo prinajlepšom so skonfiškovaním majetku. Všetci čo tam ostali, boli lojálni Habsburgovi a/alebo prišli len po Bielohorskom období ako kondotieri cisára. Toto nie sú časy Přemyslovcov.Schwarzenbergovci sú toho príkladom. Pôvodom Bavori, páni zo Senseihmu. Vysoká ríšska šľachta však príslušnosť k národu nemala. Pracujeme s kategóriami, ktoré sa objavujú až v polovici 19. storočia. Karol Filip zo Schwarzenberga bol toho typickým príkladom. Jeho dve základné komunikačné reči bola nemčina a francúzština. To či hovoril aj česky (a ak áno, tak na akej úrovni), tak to nie je známe. V Čechách sa zdržoval krátko, resp. prakticky vôbec. Samozrejme taktiež kalkuloval. Bol nositeľom veľkokríža Radu Čestnej légie z roku 1811 a francúzskym!!! poľným maršálom (1811, rakúskym sa stáva až neskôr), keď viedol veľký expedičný zbor rakúskych spojencov spolu s Napoleonom proti Rusku. Predtým aj potom bol veľvyslancom v Paríži. Včas však pochopil, že je zle a vycúval z toho a vrátil sa domov s 30.000 armádou. Stratil cca 10.000 vojakov. Už horšie to bolo práve pri tom Lipsku. Tam zo 110.000 vojakov stratil viac ako 35.000, drvivá väčšina z toho boli práve Česi. Išlo o strašnú masakru, keď sa „podľa plánu“ vrhal na čelo francúzskych obranných pozícií. Sám bol z toho „zlý“, pretože to bol bezpochyby vynikajúci vojak a vojvodca. No a tu je potrebné vyvrátiť ešte jeden stále a dokola opakovaný mýt. V žiadnom prípade nebol veliteľom Spojeneckých vojsk, pretože ruský cár v žiadnom prípade nebude skákať ako „nejaké“ rakúske kniežaťa píska. Veliteľom bol cár Alexander I. a pôvodný plán kn. Schwarzenberga sa musel revidovať, a tak Rusi (Poľská armáda o sile 145.000 mužov) stratila len 4.000 vojakov, zato Česi tam vykrvácali.
