Ďakujem pánovi kolega „altmann“, ale už som doma, pevne usadený na Horehroní a mám aj trochu času, takže si to môžeme rozobrať.
Nuž čo k tomuto dodať. Malo by ísť o látkovú, dracunovskú hviezdu rádu, ktorú nosil samotný kráľ Ľudovít XVI. Z toho vyplýva, že ide o hviezdu veľmajstra. Vtipná je najmä komparácia s v roku 2008 predanou medailou Rádu Cinncinati (v Ohio), ktorá patrila G. Washingtonovi. Ide o prestížnu, dedičnú spoločnosť (tak nejako na spôsob lóže), založenú po Americkej vojne o nezávislosť a vedúcimi dôstojníkmi oslobodzovacej vojny a G. Washington bol jej prvým predsedom. Túto medailu, vyrobenú v Paríži v rokoch 1783-94, venoval svojmu priateľovi markízovi La Fayette. Kto chce vedieť viac, Internet je toho plný, šlo o faleristickú udalosť posledných desaťročí. A z držby rodiny La Fayette šla aj do dražby v Sotheby´s. Tam je cesta jasná, nie je o čom.
Takže aj naša spoločnosť v Burnbanku musí mať nejakú „cestu“, akože táto „záležitosť“ do tej Kalifornie došla, pretože treba chtivých záujemcov uistiť, že je to všetko kóšer. Keby nebolo a zo zničeného zámku X. ju v roku 1944 pri oslobodzovaní Champagne do svojej kešene položil plukovník Y., tak smola...na druhý deň klope na vráta FBI a zostávajú oči pre plač. Nedávno sa takto v USA našiel jeden obraz Moneta. „štastný predajca“ ho kúpil v tzv. „backyard sale“. No a keď zistil, že za 5 dolárov kúpil Moneta, tak mu ho hneď aj zobrali, lebo obraz bol odcudzený z územia Francúzska v rokoch 1944-1945, práve tým vyššie opísaným spôsobom. Nuž a tak tu máme historku.
Lenže „odborníci“ z Burbanku nevygooglili všetko správne a tak tu máme zmätok. Rodina de Castries je niečo ako naši Esterházyovci, takže pregoogliť to nie je problém. Meno Charles je časté, takže sa tým dobre zahmlieva, keďže každý šľachtic vo Francúzsku v čase Regime Ancienne mal aspoň päť mien a jedno bolo určite Charles. Nuž ale, markíz bol Charles Eugéne a ten zomrel v roku 1801 v nemeckom exile v pokročilom veku a v blízkosti Ľudovíta XVIII sa nikdy nenachádzal. Bol rytierom rádu. To isté aj jeho syn, už vojvoda (od roku 1814) menom Armand Charles. Ten však žil do roku 1842. Nuž a Balzac....tak ten bol milencom manželky syna vojvodu Edmonta Eugéna (2. vojvoda po smrti otca). Takže si asi otec, starý vojvoda a rytier rádu a nositeľ hviezdy pochádzajúcej od samotného mŕtveho kráľa a jeho syn, budúci vojvoda, povedali, že teda tu hviezdu, čo majú od Ľudovíta XVIII „seknú“ za 500 zlaťákov Balzacovi, lebo vedie „dlhé literárne večery“ s nevestou/manželkou. Musela to byť riadna hartypa.
No a potom prichádza do hry posledný článok kapitán Thomas Bardine a z jeho rodiny to potom prichádza, až hin, priamo k nám na Ebay. Ja osobne by som preferoval aspoň hrdinného korvetného kapitána Korkorána, pretože aj keď to tiež bola postava vymyslená, aspoň s ním bola sranda.
Nuž a posledný je „certifikát pravosti“. „Tlmočníčka“ tohoto textu sa volá Michaela Gonzalo a asi prelúskala prvých 20 lekcií. Ďalej sa zjavne nedostala.
Originál (akože z roku 1814): Nous certifions que cette plaque de l’ordre du Saint Esprit a appartenu à votre frère le Roi Louis XVI, qu’il fit retirer de son hôtel par Cléry, son valet de chambre. Le 15 novembre 1814
Preklad do AJ: We certify that this plate from the Holy Spirit order has belonged to your brother King Louis XVI; he had it withdrawn from his hotel by Cléry, his valet.
Preklad tlmočníčky: Potvrdzujeme, že táto značka z rádu Ducha Svätého patrila vášmu bratovi Kráľovi Ľudovítovi XVI.; bola vzatý z jeho hotela Clérym, jeho komorníkom.
Pričom je tam poznámka, že pani „prekladateľka“ sa nazdáva, že výrazom „hôtel“ sa myslí „väzenie“.
Nuž preložiť „plaque“ ako „plate“ je vyslovene do neba volajúca blbosť. Vo faleristike to nie nič iné ako „náprstná hviezda“, anglicky jednoducho „breast star“. Výraz „plaque“ ako „plate“ sa používa napríklad pri ŠPZ. No a výraz „hôtel“ (to už naozaj nemohla zvládnuť) je označenie pre mestský palác, napr. „hôtel de la ville“, nie je mestský hotel, ale v tomto prípade radnica (len pri väčších mestách). Toto je však len preklad z francúzštiny.
Samotný problém je však s „originálnym certifikátom“ z roku 1814. Je tam množstvo detailov, ktoré nesedia, napr. pri výraze „náprstná hviezda“ (plaque) by malo byť povedané aká...rytiera, dôstojníka, veľmajstra. Výborný je však celkový štýl akým je to napísané. Ide totižto (údajne) o dokument, ktorý informuje kráľa Ľudovíta XVIII, že ide o náprsnú hviezdu rádu jeho (zavraždeného) brata Ľudovíta XVI. Štýl je však vyslovene„domácky“, totálne súčasný. Nejaké oslovenia ako „Vaše Veličenstvo“, poprípade titulovanie mŕtveho kráľa tam nie sú. Dokonca aj slovo „votre“ je v prepise ako „váš“. Všetko to evokuje, že sa dvaja zrazili v samoobsluhe a pri regáli s mliekom a syrmi si pokecali o nejakom ráde.
Posledným úderom je „...qu’il fit retirer...“, čo bolo preložené ako „ktorý bol vzatý“. Takýto slovesný tvar neexistuje. Niekto chcel asi „zafrajeriť“ s tzv. „passé simple“, slovesný tvar tzv. „jednoduchý minulý čas“. Dnes sa používa len v literatúre, v minulosti sa však bežne používal. Dnes je to v hovorovej reči anachronizmus. Správne to však má byť „qu´il fut retiré“.
Takže keď to zhrnieme. Máme tu sakra vzácnu historickú relikviu, ktorú nám z nezištnosti niekto ponúka na Ebay (kašlať na Sotheby´s a iné morózne aukčné domy
). Dekorácia preputovala od kráľovskej dynastie Capetovcov ku kapitánovi Korkoránovi, pardón Bardinovi a zjavila sa nám v Kalifornii, na predmestí L.A. Preklad dokumentácie sa zadal prekladateľke na úrovni slabšej trojky na slovenskom gymnáziu, ale nič to preto, lebo pôvodný „expert“ z roku 1814 bol vlastne tiež analfabet s pre ktorého francúzski panovníci boli „fasa kamoši“ z ulice.
Nuž, už len prihodiť....ale pozor prekvapenie. Predajca neberie predmet späť.