Neznámá partyzánské medaile

[Altmann]

Časopis SIGNUM Brno (číslo 16, V. řada, prosinec 2011) na straně 819 uvádí práci Dr. Martina Karáska s názvem:

NEZNÁMA PARTIZÁNSKA MEDAILA

MARTIN KARÁSEK

Druhý národný odboj je vo faleristike z väčšej časti zdokumentovaný. Ale aj napriek tomu existujú zatiaľ neidentifikované dekorácie, ktorých určenie (predošetkým na základe výskumu v archívoch) by pomohlo vyplniť ešte veľa bielych miest v pomyselnej mozaike faleristického bádania. Jednou takouto dekoráciou, o ktorej nevieme v podstate nič, ale ktorá má evidentný vzťah k SNP a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ku konkrétnemu partizánskemu zoskupeniu, je aj medaila s Kuneradskym zámkom (viz Tab. III barevné přílohy dole – pozn. red.).
Ide o jednu z najmenej sa vyskytujúcich dekorácií SNP a jej čiastočnú identifikáciu umožňuje iba vyobrazenie Kuneradského.zámku na lícnej (možno rubovej) strane. Nič iné, čo by pomohlo medailu bližšie identifikovať. Jej funkcia bola pravdepodobne pamätná a môžeme sa domnievať, že bola vydaná, tak ako väčšina ostatných odbojových dekorácií, pri nejakom okrúhlom výročí SNP. Isté je iba to, že sa medaila viaže na oblasť Rajeckej doliny.
Dominantnou povstaleckou zložkou, ktorá operovala v Rajeckej doline, bola II. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Vznik tejto brigády sa datuje 25. 8. 1944 veliteľom bol Viliam Žingor. Koncom augusta brigáda odišla z turčianskej Sklabine a jej cieľom bolo eliminovať nemecké obce v juhozápadnej časti Turca a na Hornej Nitre, nakoľko ich obyvatelia organizovali polovojenské oddiely, ktoré mohli predstavovať potencionálnu hrozbu pre povstalecké územie. V dňoch 31. 8. a 1. 9. partizáni obsadili cestu na rozhraní prievidzského a žilinského okresu a vstúpili do Rajeckej doliny. Štáb brigády sa usídlil v Kuneradskom zámku Po obsadení tunajších obcí sa k brigáde pridávali dobrovoľníci z okolitých hôr. Celkový stav brigády bol 955 osôb, po vyhlásení mobilizácie v regióne početný stav vzrástol na 1330 osôb. Zo zmobilizovaných mužov boli vytvorené bojové jednotky, ktoré obsadili jednotlivé obranné úseky. Po ťažkých bojoch s početne aj technicky silnejším nepriateľom brigáda prešla na partizánsky spôsob boja a ustúpila do hôr malej Fatry, keď nemecké vojsko 25. 9. dobylo štáb brigády a Kuneradský zámok vypálilo. V októbri 1944 sa od brigády oddelila skupina pod velením sovietskeho dôstojníka K. K. Popova a vytvorila Slovenskú národnú partizánsku brigádu.
Nie je mojim zámerom opisovať boje brigády. Chcem poukázať na to, že v rámci obidvoch brigád, Žingorovej i Popovovej, pôsobilo pomerne veľa oddielov, zväčša pomenovaných po ich veliteľoch a takmer všetky oddiely bojovali v Rajeckej doline. Vzhľadom na veľmi malý výskyt medaile predpokladám jej založenie práve niektorým z týchto oddielov. Celkom však nemôžem vylúčiť ani fakt, že medailu mohol založiť pri výročí SNP napr. miestny národný výbor v Rajci alebo možno miestna pobočka Zväzu protifašistických bojovníkov.
Zainteresovaní zberatelia z toho regiónu mi potvrdili, že výskyt medaily je minimálny, známych je len niekoľko exemplárov. V jednej zbierke sa dokonca vyskytuje medaila bez uška, teda nebola určená na nosenie a jej funkcia mi nie je známa.
Medaila je značne plastická, zhotovená je z tmavého bronzu. Priemer je 30 milimetrov. Na jednej strane je vyobrazený partizán, ktorý kľačí pri strome a ďalekohľadom pozoruje nepriateľskú kolónu v údolí. Pri nohách má položený samopal Špagin, v pozadí je les a kopce. V hornej časti medaily je po obvode opis „Slovenské národné povstanie“, v dolnej časti „29. augusta 1944“. Na druhej strane je vyobrazený Kuneradský zámok, v jeho dolnej časti je na stuhe nápis „Kunerad“. Medaila nie je signovaná. Takmer všetky medaily sú v zbierkach bez zachovanej stužky, podľa vyjadrenia zberateľov sa medaila mala nosiť na červenej obdĺžnikovej stužke.
Aj cestou špecializovaného časopisu Signum chcem poprosiť kolegov-zberateľov, ktorí by k medaile Kunerad vedeli povedať niečo viac, resp. vlastnia medailu na stužke, prípadne medailu v inom prevedení, alebo ktorí vlastnia dekrét, potvrdenie o udelení alebo fotografiu nositeľa, aby sa o svoje poznatky podelili na stránkach tohto časopisu.

(Publikováno v časopise Signum Brno, číslo 16 - V. Řada, prosinec 2011)




Článek mně zaujal a společně s Martinem Karáskem jsme se snažili dohledat další relevantní důkazy o této medaili. Je celkem zajímavé i to, že medaile se vyskytuje po celém území bývalého Československa i když logicky by nejvíce medailí mělo být deponováno ve specializovaných sbírkách slovenských kolegů.
Osobně se domníváme, že v tomto případě však nejde o klasickou partyzánskou medaili, tak jak známe dekorace II. odboje (partyzánské skupiny), ale jde o medaili, která byla založena MNV obce Kunerad (lze předpokládat, že zde byli zastoupeni bývalí partyzáni). Představitelé této obce, v jejichž lokalitě se nachází zámek Kunerad, chytře využili právě siluetu zámku a na další straně symboliku Slovenského národního povstání. Medaile se nosila na tříbarevné červenomodrobílé spletené šňůrce po vzoru pamětních či suvenýrových medailí, tak jak známe i z jiných turisticky zajímavých medailí na území Slovenska, Čech i Moravy.
Medaile se krátký čas prodávala na zámku Kunerad. Symbolika SNP nám dovoluje dekoraci zařadit do spolkových či městských dekorací, které je možno chápat i jako medaile pamětní se vztahem k SNP.

Můj kolega a přítel Ing. Alex Klabník mi k této medaili napsal:

Čo sa týka tej medaile od Dr. Karáska, tak ja som ju ešte doteraz nevidel. Pred niekoľkymi rokmi bol však na aukcii DP v Prahe predávaný buď odznak partizánskej jednotky Kunerad alebo to bola práve táto medaila. Už si to presne nepamätám a hľadať v katalógoch sa mi to nechce. Aj som to skúšal dražiť, ale išlo to mimo môj zámer dať za to toľko.
V Kunerade pôsobil i partizán Sedláček, ktorého Nemci chytili a verejne popravili v Žiline na námestí. Pri obchodnom dome Prior bol park, kde bola jeho busta a volal sa Sedláčkov sad. Bolo to kúsok od žst. Určite si naň pamätaš a potom hore pred budovou ONV bola pamätná tabuľa venovana Sedláčkovi, že na tomto mieste bol popravený. Pred popravou tam Nemci nahnali ľudí, ktorí boli v tej dobe vonku v meste a tak sa tejto popravy zúčastnila ako divák i moja mama. Rozprávala mi o tom a tiež vravela, že keby neboli Sedláčka popravili Nemci, tak to urobia partyzáni, lebo to bol obyčajný vrah a zlodej. Zavraždil totiž staručkých grófov, majiteľov Kuneradského zámku. Po roku 1989 bol hneď názov Sedláčkov sad zrušený.

Našim záměrem tedy je zjistit další podrobnosti, například jak je tato medaile zastoupena v našich sbírkách. Obracíme se tedy na slovenské kolegy s prosbou o doplnění toho, co jsme zde popsali. Každý doplněk, obrázek je vítaný. Jistě že i kronika obce by nám přinesla další poznatky, za které předem děkujeme:

Literatura:
Signum Brno, číslo 16 V. řada prosinec 2011
Archiv: Martin Karásek (SFS)
Archiv Alex Klabník