Nuž ako by som začal, pretože zase tu máme „historickú štúdiu“, čo nebol môj cieľ.
Buď som slepý alebo blbý, alebo oboje ale v prvom príspevku od kolegu „altmann“ čítam, citujem: „…Již zde vidíme,že nejde o seriozní informaci, neb chybí odkaz s kterými sovětskými partyzány a čím navazovali spojení se Slovenskem neb neměli vysílačku ani jiný spojovací prostředek. Odbojová činnost se po roce 1945 prokazovala naopak velmi dobře, neb tito odbojáři přece pracovali v utajení. Není nám známo,zda získali statut odbojáře podle zákona č. 255, jde nám o pouhé popsaní jednoho z odznaku této skupiny.”
No a v tom ďalšom, ako reakcii na mňa zase toto: “…Prokazatelně předávali info do Londýna do té doby, než je nacisté pochytali a mnohé popravili.”
Tak čo platí, či v pondelok jedno a v stredu niečo iné? Bolo by si asi dobré vybrať.
Nie, nepredávali žiadne informácie. Aj o tejto skupine (vyhýbam sa označeniu akej a to zámerne) bol pred pár rokmi natočený dokument a odvysielala ho STV2, či ako sa to dnes volá. Čo si z toho pamätám je nasledovné. Pôvodná skupina, ktorá mala byť spravodajská, mala troch členov. Pánov Tobiáša, syna známeho odbojára Josefa Tobiáša z Jilemnicka, jeho kamaráta Schmidta (neviem ako sa to píše a neviem aké mali krstné mená, som zabudol) a Slováka Karola Guliša. Táto skupina vznikla v mojom rodisku v Banskej Bystrici na počiatku SNP a organizoval ju známy dôstojník prvorepublikovej rozviedky mjr. Jaroslav Krátký (o ňom bol ten televízny medailón). Obidvaja páni z Jilemnicka boli mladí ľudia, tak okolo 19 rokov a po vypuknutí SNP sa dostali do Ban.Bystrice, tam sa stretli s mjr. Krátkým a ten ich presvedčil na spravodajskú činnosť v ich rodisku, namiesto vstupu do ozbrojeného boja v SNP. K tomu im dal posilu pre ich návrat v osobe K. Guliša. Všetci traja sa peším pochodom dostali spať na Jilemnicko nejako v auguste/ septembri 1944, ale z Londýna sa im nepodarilo doručiť vysielačku. Guliš sa vrátil na Slovensko, aby nejakú zadovážil (október-november 1944), ale zistil, že odboj je v troskách a mjr. Krátký už po smrti. Zostal teda na Slovensku a robil tam diverznú činnosť. Nebolo povedané, čo sa ním stalo. Mladý Tobiáš a Schmidt zostali na Jilemnicku a spolu s Josefom Tobiášom, teda otcom, a ostanými prešli na diverznú činnosť a partizánsky spôsob boja. To je dôvod, prečo som napísal „partizánska skupina“. Je však isté, že Josef Tobiáš bol zadržaný Gestapom a popravený v Terezíne (koncom vojny, nepamätám si kedy). Čo sa stalo s mladým Tobiášom a Schmidtom sa nevie, ale asi to isté. Proste zmizli. Neskôr sa v tom dokumente spomínali ďalšie mená, ktoré vystupovali pod menom skupiny „Mamut“ a prepadli niekoľko četníckych staníc a nejakú vilu sudetonemeckého veľkostatkára, aby odtiaľ ukoristili zbrane. Všetci však postupne padli, buď v boji alebo ich dostalo Gestapo. Dokument sa končil tým, že síce skupina „Mamut“ oficiálne skončila koncom mája 1945, tak nie je vôbec jasné, kto v nej na samom konci vojny pôsobil, a teda či meno skupiny a smrť statočných ľudí nebola zneužitá. Dokument sa venoval hlavne osobe mjr. Krátkeho, ktorý je zabudnutou postavou SNP, aj keď v nej mal veľký podiel zásluh. Bol to dôstojník rozviedky a do SNP pôsobil v Londýne. V 50-tych rokoch bol teda oficiálne vymazaný z análov. Situácia sa nezlepšila ani neskôr, lebo mal osobné spory s G. Husákom a ten jeho meno držal na „zakázaných zoznamoch“ ďalej. To je aj dôvod, prečo nikto nič o skupine „Mamut“ nevie.
To je aj dôvod, prečo som sa ozval, lebo síce dekoráciu nemám a 2. Odboj nezbieram, ale o tej skupine som počul resp. videl dokument. Navyše by som bol rád, kedy sa tu niečie dojmy neplietli s tým, čo som uviedol. Vyprosím si, aby ma tu niekto nazýval znevažovateľom protifašistického odboja, SNP alebo Májového povstania Českého ľudu.
A teraz späť k faleristike, lebo len o to mi šlo.
Vysvetlí mi niekto rozdiel medzi tým bronzovým štítom a tým v striebre (alebo čokoľvek to je)? Myslím tým kvalitu prevedenia. Podľa mňa je rovnaká, no ale ten bronzový, ako som správne pochopil, je zaručený originál, ale ten z aukra je len lacná kópia. Navyše ide o odznak odbojovej skupiny, ktorá síce zaručene existovala, ale nie je jasné či nejaký z jej členov prežil a následne sa od roku 1949 dostala „na index“, takže oficiálne razby po tomto roku sú vylúčené.
Z hľadiska elementárnej logiky je zarážajúce, že niekto bude v súčasnosti vyrábať odznak v striebre (akejkoľvek kvality), aby ho jednorazovo predal za cca 250 EUR. Nie je logickejšie, že niekto tie štítky dal proste vyrobiť pre seba a svojich kumpánov po vojne, aby deklaroval svoju odbojovú činnosť, ktorú možno ani nikdy nevykonával (čo je vysoko pravdepodobné)? Čo sa týka striebornej medaily (II. stupeň) Radu 25. Februára so značením „800“ a číslovaním, tak tých, ak si to dáte v tomto momente do googlu, tak ich nájdete asi tak 5 v ponukách rôznych numizmatických stránok. Nech je to čokoľvek a slúžilo to akémukoľvek účelu, bola to masovka. Ak je to falzum, tak to niekto vyrobil lacno, vo veľkom množstve a dal „na trh“. V každom prípade si myslím, že sa tak nestalo včera.
Minule som tu uviedol falzá dvoch dekorácií RU a som rád, že pán T. to zachytil tiež a rozpracoval v SIGNUM. Teraz som zachytil od toho istého predajcu minikolany – EKO a LO. Veľmi dobrá falšovateľská práca. Jednoznačne máme do činenia s novou dielňou a robia už aj punce. Aj by som to sem dal, ale riskujem, že zase dopadnem nejako takto...
