Odznak Zakladajúci člen

[teodor]

Odznak Zakladajúci člen

Už od stredoveku sa stalo hasenie požiarov všeobecnou občianskou povinnosťou. Samotné hasenie však bolo väčšinou neorganizovanou činnosťou ľudí, ktorí neovládali ani na jednoduchšiu protipožiarnu techniku. V mnohých prípadoch takíto ľudia narobili viacej škody ako samotný požiar. Z tohto dôvodu sa rozhodli mestské magistráty, využívať cechy na organizovanie všetkých prác pri hasení požiarov. Cechy dostali postupne právo na hasenie ohňa, nech by vypukol kdekoľvek v meste. Všetky ostatné osoby, ktoré neboli organizované v cechoch, museli sa im pri hasení požiarov podriadiť. Protipožiarny zásah viedol mešťanosta, alebo osoba určená k tomuto účelu mestskou radou, ktorá súčasne vydávala požiarno-policajné štatúty obsahujúce konkrétne povinnosti jednotlivých cechov pri vypuknutí požiaru.
Najstaršie požiarno-policajné štatúty z územia Slovenska sú známe už zo 16. stor. K mestám, ktoré takéto štatúty mali už v tomto období, patrí popri Bratislave a Modre aj Kremnica a Banská Štiavnica.
Až do sedemdesiatych rokov 19. stor. významnú úlohu pri organizovaní požiarnej ochrany v mestách mali cechy. Ich zrušením v r. 1872 a začlenením do živnostenských spoločenstiev vytvorila sa akútna potreba utvoriť odborné hasičské spolky – zbory. Protipožiarna ochrana zapúšťala od konca 19. stor. na Slovensku čoraz pevnejšie korene. Jej rozvoju napomáhali aj viaceré právne predpisy a nariadenia štátu. V prvom rade treba spomenúť spolkový zákon z r. 1867, zákony Ministerstva vnútra – zákon č. 3365/1869 a č. 7345/1870, ale hlavne zákon uhorského Ministerstva vnútra zo dňa 12. augusta 1888 o požiarnej polícii, ktorým sa upravuje organizovanie a budovanie hasičstva v Uhorsku. Ustanovenie rozdeľuje hasičstvo na:

a) hasičstvo platené
b) hasičstvo dobrovoľné
c) hasičstvo obecné (povinné)

Sľubný rozvoj požiarnej ochrany bol zastavený až udalosťami 1. svetovej vojny. Koniec tejto vojny, rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru – Československej republiky, znamenali významný medzník v novodobom vývoji požiarnej ochrany na Slovensku.
Už v r. 1919 došlo k založeniu Zväzu československého hasičstva. Do tejto organizácie sa na ustanovujúcom zjazde zjednotili Česká zemská hasičská jednota, Moravská zemská jednota a Sliezka zemská jednota. Slovenské hasičstvo sa nemohlo pripojiť do tejto zjednotenej organizácie, pretože nemalo svoju samostatnú ústrednú riadiacu organizáciu. K naplneniu snách založiť slovenskú ústrednú hasičskú organizáciu došlo až v r. 1922. Dňa 6.8.1922 bola na celoštátnom zjazde československého hasičstva v Trenčíne založená Zemská hasičská jednota na Slovensku. Jednou z hlavných úloh Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku bolo ustanoviť nové centrá organizovaných hasičských zborov vo vtedajších sídlach okresov na Slovensku.

Pre hasičov, ktorí sa aktívne podieľali na založení Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku bol založený odznak "Zakladajúci člen"

Odznak tvorí medailón podkovovitého tvaru, položený na skrížených lipových a vavrínových ratolestiach. V strede medailónu sa nachádza postava hasiča so sekerou v ruke, stojaceho pred slovenským znakom. Medailón je s troch strán lemovaný opisom

ZEMSKÁ HASIČSKÁ JEDNOTA NA SLOVENSKU

ktorý je postupne smaltovaný bielym, modrým a červeným smaltom. V spodnej časti medailónu sa nachádza stuha s nápisom prevedeným v modrom smalte:

ZAKLADAJÚCI ČLEN

reverz odznaku je hladký, so zvislou ihlou na upevnenie odznaku na uniformu.

Odznaky boli razené z obecného kovu a boli zlátené.